Hokej je mojou vášňou a láskou. Niekde za prvým miestom, ktoré patrí mojej polovičke. Delí sa o priečku s mojou prácou, no pred pár rokmi by som nikdy nepovedal, že moja práca a hokej sa dokážu spojiť. Stalo sa..
Ďakujem starý otec, bez Teba by to nebolo ono.
Ak už som teda pri téme hokej a majstrovstvá sveta, tak musím spomenúť môjho starého otca. Toho, ktorý ma ako prvý zobral na zimný štadión v Žiline, ktorý mi ako prvý povedal, že naši sú tí zelení (Žilina) a modrí (Slovensko) a toho, ktorý mi vštepil lásku k hokeju ako takému. Každoročne sme prežívali majstrovstvá sveta spoločne a veľmi emotívne. Netajím sa tým, že sme sa každoročne s bratrancami a strýkom doťahovali o to, či vyhrá Slovensko alebo Česko. Dnes už je mi to jedno, je nás bohužiaľ o jedného menej, a akosi ten tradičný náboj súperenia s našim západným susedom vyprchal. Ale aspoň napätie a emócie počas MS zostali.
Vitajte v Bielorusku, krajine (ne)obmedzených možností.
Nominácia z eSports prišla trošku nečakane a v nie úplne ideálnom čase. Ale dôvera šéfa sa predsa nesmie sklamať. Zmiešané pocity v lietadle spoločnosti Belavia nahradil pocit bezmocnosti na letisku v Minsku, kde mi šarmantná slečna za okienkom s pohľadom brutálnej Nikity oznámila, že mám problém. Následne si po mňa prišiel colník, ktorý síce nemal pohľad Nikity a ani nebol šarmantný, ale zato mal dva metre a odhadom tak o 30 kilogramov viac ako ja (a to je čo povedať). Nebudem rozoberať následnú hodinu, podstatné je, že zo slovenskej ambasády potvrdili môj dátum narodenia a ja som mohol vstúpiť do priestoru mimo Schengen. Šok prvý. Mena. Rubeľ. Šialené cifry. Za cca 150€ sa dostal niečo cez 2 milióny rubľov. Zvláštny pocit, stať sa v priebehu minúty milionárom. Už cena cestovného lístka z letiska (cca 40 000) ma uviedla do reality. Nuž ale, hovorte si kto chcete, čo chcete, mne sa Minsk páčil. I keď som mal pocit, že je všetko umelé a pár dní po šampionáte bude všetko inak. Ktovie… Ale dojem spravili dobrý, to sa musí nechať.
Majstrovstvá sveta – turnaj, ktorý sa oplatí vidieť.
V Minsku hostili šampionát dve haly. Menšia Čižovka, v ktorej som strávil najviac času a Minsk Aréna. Kolos, ktorý mi vyrazil dych a na čas mi znechutil hokej v Žiline. Potvrdilo sa mi totiž, že aj od úrovne arény ako takej závisí zážitok z hokeja. Nuž, aj v tomto smere máme na Slovensku ešte čo robiť.
Turnaju ako takému sa nedá vytknúť absolútne nič. Áno, aj sa som si ponadával na prísne kontroly. Zapínať notebook, fotoaparát, do toho osobné prehliadky a to celé každý deň niekoľkokrát. Ale pri všetkej tej kampani, ktorá sa viedla proti Bielorusku som pochopil, že je to nutné. Ak by sa totiž niečo stalo, tak by si média Bielorusov dokonale vychutnali a niekedy som mal pocit, že čakajú len na to.
Každopádne, organizácia si zaslúži jednotku s dvoma hviezdičkami. Mesto vyzdobené, na každom kroku informácie o turnaji, množstvo dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní pomôcť a poradiť. Všetko fajn, až na azbuku. S tou asi kamarát nebudem.
Keď sa z kolegov stanú kamaráti..
Nepoznáte jazyk, nepoznáte písmo, ste v cudzom meste a je vám to úplne jedno, pretože máte vedľa seba fajn partiu.. Asi takto by som zhrnul moje pocity z partie ľudí, ktorá sa stretla v byte „A“ na sídlisku Adojevsko v Minsku. Rána, ktoré boli vlastne popoludnia, obedy, ktoré boli vlastne večere a večere, ktoré boli takmer raňajky. Presne to vystihuje náš spôsob fungovania na byte, ktorý sa vymykal všetkým pôvodným predstavám. Pancierové vstupné dvere, kúpeľňa bez umývadla, dvere na toalete, ktoré sa nedali zatvoriť, jedna kľučka na 2 krídla okna a takto by som mohol pokračovať ešte asi dlho. Ale v našom prípade platilo staré známe: „Nie je dôležité kde si, ale s kým si..“. Spoznal som niekoľko skvelých ľudí a som za to vďačný. Veď kde inde by ma ráno o piatej odprevádzala do ríše snov 10 rokov zabudnutá kapela Scooter a jej nesmrteľný hit How much is the fish?
Všetko sa raz končí..
A tak sa skončili i majstrovstvá sveta v Minsku. Vyhrala ich ruská zborná, čo domáci fanúšikovia oslavovali rovnako akoby vyhrali ich „Belarusi“. Treba povedať, že Rusi si titul zaslúžili, hrali počas celého turnaja skutočne najkrajší hokej. Slováci neprekvapili, ale ani nesklamali. Potešilo Francúzsko a domáce Bielorusko. A potešili fanúšikovia. Pretože dokázali naplniť tribúny, pretože vytvorili skvelú atmosféru takmer na každom zápase a pretože aj vďaka domácim fans sme sa my, Slováci a Česi, mohli cítiť ako doma.
