Napriek voľnému dňu sa večer pred zápasom – pre zmenu – klepe do klávesníc. Ondra sa odhodlal k blogu, Petr prepisuje rozhovor s „třineckými“ Braňom „Rapy“ Rapáčom a Petrom „Bezúch“ Bezuškom. Podchvíľou sa musím smiať na slovíčkach, ktoré sa Petr snaží opakovať v slovenčine. Mám výhodu, že som z polovice Čech, a ovládam tak oba jazyky, čo už je u dnešnej mládeže skôr výnimkou.
Prekvapila ma napríklad jedna cesta zo zimáku. Po poslednom zápase Slovákov v základnej časti, keď sme porazili Nemcov 4:0. Michal nadhodil, že je fajn, že konečne aj Slováci si mohli po zápase na znak víťazstva tľapnúť s Urmelom. Vynoril sa mi v hlave obraz, ako ho Pepu Boltun klepol hokejkou po chrbte, a hneď to Míšovi hovorím, pretože sa mi páčilo, ako Urmel zisťoval kto to bol, a tváril sa urazene napriek tomu, že kostým nevie meniť mimiku. „Po čem jako? To co mu roste vzádu?“ Michalovej otázke vôbec nerozumiem. „No po chrbte!“ „Ale já nevím, co je to chrpta proto se ptám. Vocas jako? Nebo co?“ Chrpta, ty vole, mala som čo robiť aby ma neprehlo v kŕči. Chrpta. No jo, v češtine to predsalen znie inak. Chrbát je hřbet, záda. Musím brať na neznalosť cudzieho jazyka trochu ohľad. Ako keď cez chodník liezla húsenica, čo som Michalovi aj nadšene zvestovala, lebo to bol prvý takýto tvorček túto sezónu. Neklamný znak toho, že sa blíži leto. „Cože tam bylo?“ pozerá sa kam sa pozerám. „Housenka.“ „Jó, dobrý, tomu říkáte stejně jako my. Já už čekal zase něco krkolomnýho.“ No a vysvetli teraz ten jemnučký rozdiel.
Ako pri tých rozhovoroch. Bavíme sa aj o Rapyho bráškovi Rišovi, ktorý odohral túto sezónu v „mojom“ Poprade, a Petr ho pozná z jeho minulosti krátko spojenej aj s Libercom. Niet divu, že sa Petrovi pletie aj do nadpisu, ktorý začína slovami „Richard Rapáč…“ „Riči je brácha, na rozhovoru byl Braňo,“ upozorňujem, a Petr teda končí titulek slovami: „Můj bratr se trápí. Ale neskutečně!“ Práve v derby zápase mu to tam konečne padlo. Škoda, že ale k bodom nepomohlo.
Na záver víťazoslávne hlási nadpis, ktorý sa má na třinecký web hodiť absolútne maximálne – Branislav Rapáč: Hráli sme jako mistři. „On řekl fakt mistři, jo?“ udivene sa pýta Ondra. „Ne, on řekl majstri,“ naoko znechutene prehodí Petr. „Hele jak to jako myslel, že bylo na ledě horúcno?“ Horko, odpovedám, keď prehltnem ten rehot. Rapy sa sťažoval, že v tejto modernej hale bolo horúco a odišiel z tréningu skôr. Aspoň ale Ondra dostáva názov svojho prvého blogu. Do ktorých nás Áda viac-menej nanútil.
Petr by sa písaniu najradšej vyhol, a všemožne sa snaží prísť na spôsob, ako. Prichádza s rôznymi originálnymi návrhmi do videoblogu, ktorý sa nám nakoniec aj podarilo začať realizovať. Spočiatku bol ale scenár trochu iný. Dokumentácia prežívania derby v hľadisku, medzi nami dvoma. „A nejlepší by bylo, kdyby byl ten zápas fakt… na příběh! Dominika bude úplně v hajzlu, po první třetině 0:5 pro nás. Domča takhle hlavu v klíně, rozumíš. Po druhý řetině 5:5, my v hajzlu, tobě se bude klepat kamera…“ V hajzlu som teda rozhodne bola, no až s odstupom času som schopná si pripustiť, že to bolo zrejme asi kvôli zápasu. Ale o tom potom…
Poznámka autora: je absolútne vylúčené, aby sa v tomto článku – mimo citácií českých kolegov, lebo v češtine si gramatikou na jednotku istá nie som – nachádzali chyby a preklepy. Slovo tím sa naozaj píše s mäkkým i, a v niektorých slovách má byť skutočne s a nie z, a naopak. Zmierte sa s tým, že slovenčina je cudzí jazyk, a píše sa to u nás správne takto 😉
Poznámka autora 2: ak máte problém s pochopením niektorých slov, rada dodatočne preložím 😛
