Veľa som počul o tom, ako sa počas MS kšeftuje so vstupenkami a veľmi som bol zvedavý na to, ako taký vynaliezavý národ, akým sú Slováci, budú riešiť túto oblasť biznisu okolo MS. Musím priznať, že skutočnosť bola a je absolútne iná, ako som si to ja osobne predstavoval.
Počas bojov v základných skupinách, na ktoré sa v predpredaji dali kúpiť lístky v cene okolo 20 EURO, sa ceny lístkov na obchodnom mieste “námestie pred Orange arénou” pohybovali v rozmedzí 5-400 EURO v
závislosti na súperoch a čase predaja lístku vzhľadom na čas konania dotyčného zápasu. V konkrétnych prípadoch to znamenalo, že na zápasy Slovenska sa predávali lístky aj v cene okolo 400 EURO, na zápasy iných družstiev sa 5-10 minút po začiatku zápasu dali zohnať lístky aj za 5-10 EURO.
Počas bojov v osemfinálových skupinách, na ktoré sa v predpredaji predávali lístky za 33-50 EURO v závislosti od umiestnenia sedadla v hľadisku, ceny pred štadiónom lietali hore-dole ako na horskej dráhe. Začal sa aj tzv barter, pretože takmer všetci slovenskí fanúšikovia nakúpili lístky na zápasy družstva 1A alebo 2A, pretože nikto nepredpokladal, že Slováci skončia v skupine tretí.
Tabuľky s nápismi “Vymením”, “Change” a pod. mohol človek vidieť na každom kroku. Samozrejme, že fungoval aj klasický predaj. Na zápas Nemecko-Česko som napr. videl predávať lístky v rozmedzí 70-120 EURO, na zápasy, kde nehralo ani Slovensko, ani Česko, tie ceny boli okolo 50-100 EURO. A ani po začatí zápasov ceny nikdy neklesli pod pôvodnú nákupnú hodnotu. Asi najväčšiu zlodejinu som však videl u “predajcov” pri vstupenkách na zápas Slovensko-Česko. Lístok, ktorý pôvodne stál 33 EURO, mi viacerí ponúkali za 450-550 EURO. A to na tribúny B, t.j. ďalej a vyššie od ľadu. Nedokážem si predstaviť, za koľko asi išli lístky na tribúny A.
Dnes sa začali hrať štvrťfinálové zápasy. Chceli sme s priateľkou vidieť zápas Česko-USA, ale keďže priateľka nemala lístok, vyrazili sme do “obchodu”. Lístok, ktorý v predpredaji stál 99 EURO, ni bol ponúknutý za sumu sumy cca 200-250 EURO, ale to sa mi zdalo veľa. To som však ešte netušil, že ma cca 5 minút pred prvým buly zápasu zastaví starší pán s informáciou, že mu ostali 2 lístky a že ich chce predať, lebo mu je ľúto, aby ostali len tak nepoužité. Suma 352 EURO za jeden by však odradila aj toho najzanietenejšieho fanúšika. Len som si pomyslel, že mu asi naozaj preskočilo, a išiel som zháňať inde. Nakoniec som však oba lístky od dotyčného pána 5 minút po začiatku zápasu kúpil za 150 EURO za
oba lístky. Asi pochopil, že za 700 EURO by ich nepredal ani do začiatku MS 2012. A už som dokonca videl a dostal aj ponuky na lístky na zajtrajší zápas Fínsko-Nórsko za “rozumných” 110 EURO. Ktovie, za koľko budú v ponuke lístky na nedeľňajšie finále…
Ako neznalého ma však prekvapila ešte jedna vec. S lístkami neobchodovali Slováci, ale cudzinci s výraznými črtami balkánskeho pôvodu, alebo s výrazným sovietskym akcentom v lámanej slovenčine. Ako mi však bolo vysvetlené, s lístkami v podstate obchodujú 3 skupiny ľudí:
1. tí, ktorí si kúpili lístky v normálnom počte a aj seriózne chceli ísť na zápas, ale z rôznych dôvodov nakoniec naň nemôžu ísť
2. domorodí zúfalci, ktorí vezmú všetky svoje úspory, nakúpia za ne v predpredaji lístky a dúfajú, že predajom niekoľkonásobne predražených lístkov zarobia nejakú tú korunu navyše, ale sa im to nepodarí, lebo za také sumy tie lístky nikto nekúpi, a tak často koncia dokonca aj so stratou
3. skupiny ľudí, ktorí takto zarábajú na každých väčších športových podujatiach, majú za sebou isté finančné zázemie a už dlhoročné skúsenosti s počtami lístkov a ich cenotvorbou.
No proste, jednoducho a jasne: Aj taká na prvý pohľad banálna a jednoduchá záležitosť, ako sa obchod s lístkami zdá, je po bližšom preskúmaní zložitým, dokonale prepracovaným procesom s pravidlami blížiacimi sa k pravidlám finančných búrz, a nemôže to robiť hocikto.
