Majstrovstvá sveta v hokeji som sledoval od detstva. Registroval som už prvú slovenskú medailu v roku 2000, ale aktívnejšie som sa zaujímal až o nasledujúce šampionáty. Stále mám krásne spomienky na historické zlato v Göteborgu, no takisto na striebro a bronz z Helsínk, ktoré delilo až deväť rokov.
V dobe posledného medailového úspechu slovenského hokeja na seniorských majstrovstvách sveta som už začínal ako športový žurnalista. Nečakal som však, že ešte pred skončením vysokej školy sa mi podarí absolvovať tento vrcholný turnaj aj naživo. Prvá indícia, že by sa to mohlo podariť prišla začiatkom decembra minulého roka, keď mi napísal šéfredaktor slovenských Onlajnov Dávid Švec. Informoval ma, že v máji pocestujem na šampionát, čomu som sa veľmi potešil, no stále som príliš neveril, že to bude pravda.
Moja cesta do dejiska majstrovstiev nabrala reálnejšie kontúry vo februári, keď bola odoslaná žiadosť o akreditáciu. Potom to už išlo rýchlo. V marci padla definitíva, keď mi prišiel potvrdzujúci e-mail z IIHF, a v máji nasledovala cesta do Kolína nad Rýnom, kde bola umiestnená základná skupina so Slovákmi aj následné medailové boje.
Cesta z východu Slovenska na západ Nemecka
Z tímu onlajnistov som cestoval ako jediný Slovák a navyše až z východnej časti krajiny, pretože žijem v Košiciach. V stredu 3. mája som ráno absolvoval skúšku, dal som si obed a odišiel do Bratislavy, kde som prespal jednu noc. Vo štvrtok nasledoval presun do Prahy, noc strávená v českej metropole a potom ranná cesta do Nemecka spolu s ďalšími štyrmi esporťákmi.
Po približne 48 hodinách som konečne prišiel z Košíc do Kolína. Odložili sme si veci v našom pekne zariadenom byte v širšom ceste mesta a odišli sme rýchlo do haly. Po vybavení akreditácie sme si našli miesto v press centre, najedli sa a usadli na novinársku tribúnu. Majstrovstvá sveta v hokeji mohli začať.
Parádna atmosféra, kvalitný hokej a dobré jedlo
LANXESS Arena je najväčšou halou v Európe, kde sa pravidelne hráva hokej. Nemci majú radi šport a v hojnom počte navštevujú zápasy domácej najvyššej súťaže. Svetový šampionát preto nebol výnimkou a hneď prvý hrací priniesol nadštandardnú sledovanosť. Divákov prilákal do hľadiska najskôr duel Švédska s Ruskom a následne súboj domácich hokejistov proti Američanom, ktorý bol beznádejne vypredaný.
Fanúšikovia udržali nasadenú latku vysoko počas celého turnaja. Samozrejme, našli sa menej atraktívne duely, v ktorých proti sebe nastúpili slabšie tímy a navyše v strede týždňa, ale celkový dojem bol výborný. O atmosféru sa starali nielen domáci Nemci, ale aj Rusi, Lotyši, Slováci či Švédi.
Majstrovstvá sveta boli vrcholom sezóny, preto sme na turnaji mohli vidieť množstvo hviezd z NHL, KHL, ale aj ďalších špičkových európskych líg. V Kolíne mali svoju základnú skupinu skvele hrajúci Rusi, ktorí bavili divákov exhibičnými akciami a množstvom gólov. Úspešne im sekundovali Američania, ktorí s mladým tímom dokonca skončili na prvom mieste, no môže ich mrzieť zakopnutie vo štvrťfinále. Zbytočne veľa netreba hovoriť o hviezdami nabitom Švédsku, ktoré napokon ovládol celý turnaj. V dobrom svetle sa prezentovali Nemci a Lotyši, mierne zaostávali Dáni a sklamaním boli výkony Slovenska a Talianska.
V rámci vyraďovacej fázy pricestovali do Kolína nad Rýnom aj Kanaďania a Fíni, ktorí sa prebojovali do medailových bojov. Účasť Suomi bola vzhľadom na nepresvedčivé výkony v skupine prekvapením, no zámorský výber bojoval o zlatý hetrik. Kanada ukazovala výborný hokej už v Paríži a formu potvrdila aj v Nemecku. V semifinále predviedla nevídaný obrat proti Rusom a vo finále vyrovnanú bitku so Švédskom, ktorú rozhodli v prospech európskeho tímu až samostatné nájazdy.
Pobyt v kolínskej aréne nebol len o hokeji. Často sme si ho spríjemňovali jedlom, ktoré bolo k dispozícii v novinárskom bufete alebo priamo na chodbách. Až na niektoré divoké kombinácie nemeckých kuchárov (klobása s majonézovým šalátom alebo zemiaková kaša, vepřo, zelo) sme si vždy dali príjemný teplý obed, ktorý sme v priebehu dňa dopĺňali praclíkom, výbornými koláčmi alebo výpredajovými hamburgermi. Po skončení pracovných povinností prišiel rad na kvalitné nemecké pivo.
Najhorší výsledok Slovenska v histórii bez hymny
Atmosféra okolo slovenského výberu v príprave pred majstrovstvami sveta nebola dobrá. Tréner Cíger musel prijímať jednu ospravedlnenku za druhou, nemal žiadneho hráča z NHL a navyše sa musel vyrovnať s tlakom verejnosti, ktorá ho na jednej strane kritizovala a na druhej strane mala stále štvrťfinálové očakávania.
Bohužiaľ, v tomto prípade chýbala nielen psychická pohoda, ale najmä kvalita, čo sa prejavilo hneď v úvodnom súboji proti Taliansku. Výber zložený najmä z hráčov českej a slovenskej ligy doplnený o niekoľkých legionárov z najlepších európskych súťaží sa natrápil už proti papierovému outsiderovi, ktorý na turnaji nevyhral ani jeden duel.
Slováci proti Talianom ratovali remízu až v úplnom závere riadneho hracieho času, keď vyrovnal Hudáček, a potom sa radovali vďaka presnému zásahu Čerešňáka v predĺžení. Po vydretom dvojbodovom víťazstve si chceli naši hráči spolu s fanúšikmi zaspievať hymnu, no nepodarilo sa to, pretože organizátori zlyhali. Síce sa za svoj prehrešok ospravedlnili, ale slovenskí hokejisti si hymnu už na turnaji nezaspievali.
Mali na to šesť ďalších pokusov, v ktorých sa im to nepodarilo. Tentoraz nebola chyba na strane usporiadateľov, ale vo výsledkoch slovenského výberu. Cígerovci postupne prehrali s Lotyšskom, Dánskom, Nemeckom, Ruskom, USA a Švédskom. Duely s Dánmi a Nemcami dotiahli až do samostatných nájazdov, ale v nich uspel súper.
Slováci namiesto postupu do štvrťfinále reálne bojovali o záchranu a museli sa spoliehať na výsledky ostatných zápasov. Definitívu zotrvania medzi elitou získali až v predposledný deň základných skupín, keď Dánsko porazilo Taliansko. Slovensko obsadilo v konečnom zúčtovaní štrnástu priečku, čo je najhorší výsledok v dejinách.
Chvalabohu, že som nebol doma a nemusel som v médiách počúvať kritiku na hráčov zo všetkých strán. Vinu nenesú iba samotní hokejisti alebo tréner. Príčinou je reťazec zaváhaní na ľade, ale aj mimo neho. Dlhodobo podfinancovaný šport, nečinnosť v práci s mládežou a takisto napäté vzťahy medzi funkcionármi. Tento neúspech by mal byť posledným varovaním pre kompetentných, pretože Slovensko stojí už dlhšie nad priepasťou, do ktorej môže veľmi ľahko spadnúť.
Životná skúsenosť, ktorú by som absolvoval aj každý rok
Výsledky Slovenska mi ani len trochu neznepríjemnili pobyt v Kolíne. Som veľmi vďačný za možnosť vycestovať priamo do dejiska svetového šampionátu, kde som mohol vidieť najlepší hokej, stretnúť množstvo zaujímavých ľudí a zároveň spoznať jedno z najväčších nemeckých miest, do ktorého by som sa rád ešte niekedy pozrel.
Majstrovstvá sveta sú podujatím, kde sa dostanú najlepší z najlepších. Neplatí to len o hokejistoch, ale aj o novinároch a ďalších ľuďoch podieľajúcich sa na fungovaní turnaja. Mal som ideálnu príležitosť porovnať sa s ostatnými a vidieť, na čom musím v budúcnosti popracovať, aby som ešte niekedy vycestoval do dejiska šampionátu. Vďaka májovému zážitku mám však o motiváciu postarané.
